Cena Petra Mihálika
Film u nás sprevádzala reflexia od jeho začiatkov, či už strohá, ako bol komentár k prvému premietaniu na Slovensku z 19. decembra 1896 v Košiciach, keď noviny zaznamenali, že predstavenie kazil „vreštiaci a nezreteľne rapotajúci gramofón“, alebo knižná, ktorú otvára A Mozi (Kino, 1915) košického mestského radcu Lajosa Ékesa Körmendyho. Aby sme však mohli hovoriť o reflexii, ktorá v sebe obsahuje rozmanité disciplíny, museli sme čakať ďalšie desaťročia. Bolo prirodzené, že sformovanie filmovej vedy so všetkými jej zložkami (publicistika, historiografia, teória) sa uzavrelo až v čase, keď sa darilo aj kinematografii – v 60. rokoch.
Proces konštituovania filmovej vedy sa neodmysliteľne spája s menom Petra Mihálika. Nie žeby bol prvý, medzi jeho predchodcov patria v publicistike medzi inými Ivan Július Kovačevič, Pavel Branko, Agneša Kalinová, Emil Lehuta, Richard Blech a ďalší, v historiografii Ivan Rumanovský, v teórii Ján Rozner, Július Pašteka, Ivan Stadtrucker, ale bol jediný, ktorý vo všetkých týchto disciplínach priniesol významné podnety.
Od niekedy amatérskeho nadšenia zberateľov historických faktov u svojich predchodcov Mihálik postúpil k textom, ktoré spĺňali náročné kritériá všeobecnej historickej vedy. V teórii spolu s kolegami transformoval do filmových úvah na Slovensku novú terminológiu, vtiahol do domáceho diskurzu problémy aj francúzskej semiotiky, aj výnimočné diela Jurija Lotmana. A v publicistike, vďaka vlastnej filmárskej praxi, vedel trefne pomenovať príčiny kvality resp. nekvality filmového diela.
Nemenej dôležitým prínosom bolo rozšírenie študijných odborov na VŠMU v 70. rokoch o filmovú vedu. Opäť aj s inými, najmä s Martinom Slivkom, otvorili pre záujemcov šancu ponoriť sa do hlbokého štúdia filmového sveta.
Keď sme s kolegami/kolegyňami uvažovali nad tým, že by bolo vhodné pripomenúť prácu tých, ktorí reflexiou tvorby, umenia, obohatili aj kinematografiu, aj slovenskú kultúru všeobecne, tak sme sa ľahko zhodli na tom, že by Cena mala niesť meno Petra Mihálika. Šírka jeho záberu, intenzita zhruba dvadsiatich rokov práce a kvalita sú faktormi, ktoré pre každého laureáta môžu byť dôvodmi, že s radosťou preberie ocenenie, ktoré ponesie meno tejto výraznej osobnosti slovenskej filmovej vedy.
Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos, resp. výnimočný počin v oblasti slovenskej filmovej vedy bola po prvý raz udelená počas slávnostného otvorenia Týždňa slovenského filmu 2017. Získal ju hudobný skladateľ a hudobný i filmový teoretik Juraj Lexmann.
Václav Macek