Výstava prác filmových architektov Viliama J. Grusku a Romana Rjachovského
Viliam J. Gruska a Roman Rjachovský patria ku generácii tvorcov, ktorí výrazne formovali tvár modernej televíznej scénografie a filmovej architektúry. Do Československej televízie Bratislava nastúpili začiatkom šesťdesiatych rokov, v momente, keď nové médium v oblasti dramatickej tvorby hľadalo vlastnú tvár, syntetizovalo skúsenosti z literatúry, divadla aj kinematografie a objavovalo vlastné vyjadrovacie prostriedky. Mali šťastie. Stali sa súčasťou tímu tvorcov, ktorí televíziu vnímali ako jedinečnú príležitosť sebavyjadrenia, ako možnosť reflexie spoločenskej skutočnosti i ako možnosť konfrontácie s aktuálnymi trendmi v európskej kultúre a umení. V dnes už legendárnych inscenáciách a filmoch oživovali nielen slovenskú literárnu a dramatickú tradíciu, ale adaptáciami zahraničných autorov otvárali divákom okná do sveta. Televízna dramatická tvorba v tom období prekonala ideologické obmedzenia, bola závanom slobody v priestore obohnanom ostnatým drôtom. Roman Rjachovský a Viliam J. Gruska vo svojej televíznej tvorbe nadväzovali na práce zakladateľskej osobnosti slovenskej scénografie Ladislava Vychodila a filmovej architektúry Antona Krajčoviča a spolu s generačnými druhmi Mikulášom Kravjanským, Valeriánom Strážovcom, Ladislavom Hupkom, Milanom Čorbom a mnohými ďalšími hľadali novú podobu výtvarného riešenia televízneho priestoru. Vzhľadom na kvantitu a rozmanitosť produkcie mali možnosť spolupracovať s rôznymi typmi režisérov, mohli sa dotknúť rozličných žánrov dramatickej, ale i nedramatickej tvorby. Objavovali nové materiály a technológie (Viliam J. Gruska pracoval ako vedúci konštrukčného oddelenia), učili sa efektívne využívať priestor malých provizórnych ateliérov, hľadali spôsob, ako obmedzenia využiť vo svoj prospech. Popisný realizmus nahradili výtvarnou skratkou, celok sa snažili vyjadriť presným detailom.
Ak s odstupom času konfrontujeme ich tvorivý prínos s dobovým európskym kontextom televíznej scénografie, môžeme pokojne skonštatovať, že v mnohých prípadoch o kúsok predbehli dobu. Je prirodzené, že v nasledujúcich desaťročiach obaja architekti svoje pole pôsobnosti rozšírili aj o priestor kinematografie. Ich práce pre film dnes už patria do zlatého fondu. Roman Rjachovský spolupracoval na snímkach Pavilón šeliem, Smrť pána Golužu, Sojky v hlave, Štvrtý rozmer, Zabudnite na Mozarta, Šiesta veta, Utekajme, už ide!, Začiatok sezóny, Správca skanzenu, Konečná stanica, Pokoj v duši. Viliam J. Gruska je podpísaný pod filmami Uhol pohľadu, Kára plná bolesti, Kráľ Drozdia brada, Mahuliena, zlatá panna, Perinbaba, Šípová Ruženka, Chodník cez Dunaj, Sokoliar Tomáš. Vo filme obaja tvorcovia využili nové výrazové možnosti, ale zachovali si svoje originálne videnie sveta: cit pre dramatickú skratku a detail. Výber prác predstavených na aktuálnej výstave odráža dominanty tvorby oboch architektov. Roman Rjachovský predstavuje svoje výtvarne kultivované návrhy ateliérových stavieb, prezentuje svoju jedinečnú schopnosť vyjadriť prostredníctvom členenia priestoru tému príbehu. Vilam J. Gruska sa snaží divákom sprostredkovať tvorivý proces vzniku filmovej scénografie, zachytiť rozmanité vplyvy, ktoré na prácu architekta vplývajú. Výstava je svedectvom nielen o individuálnych snaženiach oboch výrazných osobností, ale čiastočne aj o vývoji slovenskej filmovej a televíznej scénografie.